reklama

✤ Biela sobota, ... ✤


reklama

Info k Bielej sobote, Veľkonočnej nedeli a pondelku som zhrnula do jedného príspevku:

Biela sobota
V tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe.

Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novo pokrstených (neofytov), ktorí prijali krst na veľkonočnej vigílii (bohoslužba na Veľkú noc pripomínajúca Kristovo zmŕtvychvstanie). Názov môže pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň.

Na Bielu sobotu sa ľudia venovali vareniu a pečeniu obradných jedál. Bola to bravčovina, často sa varila šunka. Masť zo šunky odkladali na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. Vo viacerých oblastiach pripravovali na Veľkú noc jahňa, v južných častiach stredného a západného Slovenska dosiaľ pečú baránka z masy pripravenej z vajec, žemlí a klobásy. Keď gazdiná vymiesila cesto, neočistila si ruky a išla pohladkať stromy, ktoré mali v tom roku prvý raz zarodiť, alebo ktoré dávali málo ovocia. Najviac sa však všade jedli vajíčka. Významnú úlohu mal oheň, ktorý sa roznecoval na Bielu sobotu. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Oheň mal mať magicko-ochrannú silu. S uhlíkmi z tohto ohňa sa tri razy obehol dom, aby bol chránený pred povodňou. Popol sypali na oziminy, aby ich nezničili búrky.
Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom. Doma sa tiež plietli korbáče a zdobili vajíčka.
Biela sobota bola považovaná za šťastný deň na sadenie a siatie. Niekde v tento deň kotúľali po poli okrúhly koláč, aby sa vydarila úroda.
✤ ✤ ✤
Veľkonočná nedeľa
V nedeľu je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, pri ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie. Cirkev rozhodla, že to bude vždy prvá nedeľa po prvom jarnom splne.

Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Cez omšu sa svätili veľkonočné jedlá (baránok, mazance, vajcia, víno). Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve.

Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bolo mäso z hydiny inde údené mäso a klobásy, na východnom Slovensku tiež syrek. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Omrvinky zo stola odkladali na liečenie, do siatin, alebo ich dali sliepkam - mali lepšie niesť.
Moja mama omrvinky vždy hodila do ohňa; vraj, aby sa neznesvätilo posvätené jedlo.
✤ ✤ ✤
Veľkonočný pondelok (alebo Červený)
Bolo zvykom, že po významných sviatkoch sa deň nepracovalo. Preto je aj v súčasnosti Veľkonočný pondelok dňom pracovného pokoja (a nesie sa v radosti kresťanov z vykúpenia), hoci sa cirkevné sviatky končia v nedeľu.

Na Veľkonočný pondelok sa niekde šibalo (najlepšie korbáčom z čerstvých vŕbových prútov), inde šibalo aj polievalo. Chlapci šibali najmä gazdiné, aby vraj neoprašiveli. Odmenou im boli vajíčka a koláče.
Tradícia káže dávať maľované vajíčka alebo kraslice, ktoré vedeli (a dodnes vedia) ženy zdobiť samy podľa krajových zvykov. Červený pondelok sa zvykol nazývať podľa najčastejšej farby kraslíc.

Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami (namočenie do potoka, postriekanie voňavou vodou, poliatie vedrom či vodou z hrnčeka) na Veľkonočný pondelok sa považovalo za očistné, plodonosné a malo dievčatám na celý rok zabezpečiť zdravie.

Veľkonočné šibanie (šľahačka, šibačka) korbáčom z ôsmich spletených čerstvo narezaných prútov vŕby je napodobením magického úkonu rozšíreného v tradičných roľníckych spoločenstvách - bitia s použitím zeleného prútika, ktoré malo zabezpečiť znovuobnovenie sily, rastu a zdravia.
✤ ✤ ✤
http://www.evanjelik.sk/node/324
http://sk.wikipedia.org/
Viac tu: http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jar/velky-piatok/
http://www.infovek.sk/predmety/etika/tradicie/vn/vnzvyky.php
http://www.cas.sk/clanok/246791/velkonocne-zvyky-a-tradicie-viete-aky-m…
✤ ✤ ✤
Ďakujem vám za pozornosť. Prajem vám všetkým krásnu Veľkú noc a radosť nielen v tieto sviatočné dni, ale aj zo všetkých dní všedných.
Jarmila
Zlomené srdce


reklama


reklama

Komentáre

Gabry, Ne, 20.04.2014 - 08:36

Jarka, ďakujeme veľmi pekne, naozaj zaujímavé čítanie, mnohé som nevedela, takže som vďaka Tebe som múdrejšia Zlomené srdce a Tebe i Tvojej rodinke takisto krásne prežitie sviatkov Kvietok Kvietok Kvietok

Jarka,ozaj si nám pripravila zaujímavé čítanie cez pôst a aj niečo o veľkonočnej nedeli,ktorá je najväčším kresťanským sviatkom.Prajem Tebe aj celej rodinke požehnané veľkonočné sviatky a radosť z Kristovho zmrtvychvstania. Kvietok Kvietok

Jarmilka, som Ti veľmi povďačná za Tvoje "Informačno-vzdelávacie okienko". Viac som toho nevedela, ako vedela, tak som rada, že som sa toho toľko dozvedela Tlieskam .
Prajem Tebe aj celej Tvojej rodinke krásne prežitie veľkonočných sviatkov Objímam Úsmev .

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama