Šijem, šiješ, šijeme

Začalo to asi takto....máme známeho onkologického pacientka a samozrejme nedostatok rúšok ma "dohnalo" k tomu zvláštneho stroju. Bola to výzva, boj, ale človek netuší, čo všetko dokáže. Zdolávať výzvy a pokušenia to mne treba. Vytiahla som "staručkú veritasku". Zoznámenie bolo najkôr rozpačité, ale našli sme si k sebe cestu, ktorá bola síce veľmi hrbolatá.

Spomenula som si na látky, ktoré čakajú už pár rokov na svoj čas, ktorý teraz prišiel....

Do dnešného dňa som ušila cca 500 rúšiek, z rôznych látok, pre známych aj neznámych ľudí. Musím skonštatovať, že zatial sú ľudia spokojný a to ma najviac teší a napĺňa. Najviac ma tešia deti, ktoré sa potešia svojim obľúbeným rozprávkovým postavičkám.

Nakoniec som sa "dopracovala" aj k taškám....hm, čas ukáže, čo bude dalej. Možno uložím na dlhý spánok moju veritasku, ale je už myšlienka na nový overlock.

Ďakujem všetkým, ktorý sa moja práca teší.