Šúpolienky

Pôvod bábik z kukuričného šúpolia musíme hľadať tam, kde je aj pôvod kukurice, teda v Južnej Amerike. Veľkú popularitu má tento typ postavičky, napríklad v Mexiku, kde býva často zobrazovaná v originálnom odeve.

Kedy a ako vznikla šúpolienka

Foto: yvett

Na našom území sa bábiky z kukuričného šúpolia vypchaté textilom objavovali hlavne na južnom Slovensku, teda v oblasti, kde sa kukurica hojne pestovala. Niekedy v roku 1957 navrhla výtvarníčka UĽUV-u, pani Kamila Rauchová jednoduchý typ bábiky zhotovenej z kukuričného šúpolia.

Šúpolienka, ako sa táto bábika volala, bola cca 13 cm vysoká, mala v sebe kostru z hliníkového drôtu. Hlavička bola najskôr zhotovovaná z vaty, neskôr ju nahradila polystyrénová gulička. Telo aj oblečenie je vytvorené z vhodne upraveného a vybraného kukuričného lístia.

Vrstvy na na seba rôzne prikladajú a upevňujú pevnou niťou. Vlásky sa robia najčastejšie z konopných vlákien. Účes sa najskôr pripaví, napríklad sa spletú vrkoče, alebo sa naznačí cestička a potom sa prišije k hlávke. Časté sú rôzne šatky a čepce na hlavách.

Veľmi dôležité je celkové dokončenie figúrky. Vďaka ohybnej kostre z drôtu môžu figúrky predstavovať rôzne postavy v pohybe.

Z ÚĽUV-u do obchodu a do zahraničia

Tvorenie šúpolienok zaujalo mnohé ženy. Z pôvodne malej skupiny, ktorá sa tomu venovala v Bratislave sa pomocou kurzov rozšírilo zhotovanie šúpolienok do celého Slovenska.

Materiál bol v mnohých oblastiach ľahko dostupný. Ženy si ho sami priamo na poliach spracovávali a potom doma sušili. Mnohokrát sa do tejto činnosti zapájali celé rodiny.

Bábiky potrebovali vhodné doplnky. Niektoré len napríklad jednoduché hrable, ale často to boli miniatúrne repliky kolovrátkov, alebo kolísky, rôzne stolčeky, krčiažky, koše. Vznikali tak nielen osamotené postavičky ale celé scény. Veľmi obľúbenými boli napríklad tancujúce páry alebo betlehémy.

Šúpoľové bábiky tak zľudoveli, že sa stali veľmi populárnym suvenírom. Dokonca sa vyvážali do mnohých krajín, napríklad aj do USA, Francúzska, Japonska.

Ako vyrobiť šúpolienku

Na zhotovenie šúpolienok potrebujeme hlavne kukuričné listy - šustie. Sú to najlepšie vnútorné listy z klásov kukurice. Po zbere sa listy namočia do vody, v ktorej je trošku Sava.

Potom sa vo vhodnom obale operú a nechajú dobre vysušiť. Ešte trochu vlhké listy je možné aj prežehliť. Vysušenie je veľmi dôležité, lebo listy ľahko plesnivejú. V minulosti sa listy upravovali aj sírením, čo tiež slúžilo ako dezinfekcia.

Listy sa roztriedia podľa kvality a farby. Ak niekto potrebuje viac farby, môže farbiť najlepšie anilínovými farbami.

Na samotné tvorenie figúrok je potrebné kukuričné šustie, hliníkový drôt hrúbka 2 mm, vata alebo polystyrénová gulička, niť, lep, nožnice, fixa.

Z jednotlivých listov pred prácou odstrihneme tvrdú časť a namočíme ich do vody, aby zmäkli.

Z drôtu odstrihneme jeden kúsok dlhý cca 10-11 cm a druhý trochu kratší na ruky. Na vrchol drôtu umiestnime hlavičku. Omotáme ju jemným listom, zafixujeme pod krkom pomocou nitky, čím vytvoríme krk bábiky.

Kratší drôt najskôr obalíme niekoľkými vrstvami šúpolia. Posledná vrstva je o niekoľko mm dlhšia ako drôt. Stiahne sa niťou a tvorí manžety na oboch koncoch drôtu.

Rukávce sa tvarujú z dvoch obdĺžnikov rozmerov cca 10 x 6 cm, ktoré sa vystrihnú z pekných listov. Jemne sa nariasia, priviažu ku kostre rúk a prevrátia sa tak, aby zakryli miesto uchytenia. Vytvarujú sa oba rukávy a v strede sa niťou prichytia k drôtu. Takto pripravené "ruky" sa upevnia na kostru tela do želanej vzdialenosti od hlavičky.

Autor: Iwa

Pomocou dlhších listov sa začne tvarovať telo. Na vhodnom veľkom liste zloženom na polovicu sa urobí asi 2 cm zástrih. List sa oblečie na kostru ako pončo. Menším lístkom sa vytvaruje hrudník.

Ďalšie vrstvy sa pripájajú na pás až do požadovanej veľkosti bábiky. Prichytávajú sa z vnútornej strany pevnou niťou tak, aby sa na záver mohli prevrátiť a tak zamaskovať prichytenie pomocou nite. Nakoniec sa pomocou nožníc začistí na rovnakú dĺžku.

Na hlavu sa buď prišitím alebo pomocou lepidla prichytia vlásky z konopného vlákna alebo bavlny. Vhodné je účes, napríklad vrkoče pripraviť skôr, ako budú uchytené na hlavičke.

Nakoniec sa fixami dokreslia oči a bábika sa dokončí vhodnými doplnkami.

Foto: johanka100

Niektoré bábiky sa obliekajú napríklad aj do modrotlače prípadne iných vhodných látok. 

Návod na anjela z levandule a šúpolia

Foto: Dasa

Kombinácia levandule a šúpolia síce nepatrí k tradičným technikám, ale aj tradície sa vyvíjajú a posúvajú, tak prečo ich nespojiť a nevytvoriť niečo nové. Pozrite si návod na anjela z levandule a šúpolia

Spracované podľa - Tomáš Mikolaj: Šesťdesiatročná sláva šúpolienok, RUD 3/2017 PhDr. Beata Husová: Šúpolové bábiky vydal UĽUV, 1996