jej dobra tema,ja mam problem s tym,ze len vyrabam a ukladam,alebo darujem.Odvahu na nejaky odpredaj zatial nemam,ale naozaj, keby clovek dostal aspon za material a nieco symbolicke,aby sa to zbytocne nekopilo.Ale aj kolegyne len mudruju,aby som zacala a ked chcem radu,za kolko by to oni kupili ostanu ticho!Opät zadarmo,ale kto da mne 
,ale tvorit budem,lebo ma to bavi 
Nie si nešikovná, veď inak by si netvorila z každého rožku - trošku, ja tomu hovorím, že nemám obchodného ducha. Poznám jednu, čo predá všetko od bravčovej masti až po cibuľky tulipánov, čo má v záhrade, no ja taká nie som. Košíčky sa mi hromadia a hromadia a ja o chvíľku nebudem vedieť, čo s nimi. Veľmi by ma potešilo, keby som si zarobila aspoň na materiál, keďže nepracujem, lebo som sa doslova zamilovala do pletenia a veľmi rada pletiem, ale mám takú skúsenosť, že híkajú, aké sú moje košíčky krásne a keď sa opýtajú, čo by som za to chcela, tak sa im zdá 10 eur veľa /to som sa riadila podľa cien z internetu, po čom idú košíčky/ a zavelia, že si radšej ovocie nechajú na stole v umelohmotnej tácke:(
Pridávam sa ....tiež sa nepovažujem za nešikovnú, no som taktiež bez obchodného ducha. Proste niekomu bol nadelený, niekomu nie. Asi som stála v zlom rade, keď sa rozdával. No poučila som sa trochu - okrem šikovnosti to chce vynaliezavosť, priebojnosť, reklamu(aspoň maličkú - medzi známimi a kamarátmi) a tvrdo ísť za svojím. (Nie som priebojná, nejdem tvrdo za svojím a vnucovať sa nechcem:) )
Tož, prestala som tvoriť (v takej miere, ako som tvorila, už som to nemala kde skladovať)...radšej si idem teraz zašportovať alebo do kina a podobne. Tvorím už iba pre rodinu darčeky.
Ale nech ťa to neodradí, tvor preto, lebo ťa to baví, ako relax a potešenie. Raz sa určite pošťastí
Keď sa už bavíme o nedostatku obchodného ducha, tak je nás viacej. Ja som začala tvoriť len nedávno a presne tak isto počujem-jéééj to je krásne- a ostane len pri tom. Potom mám z toho pocit, že áááá hovoria že je to pekné, ale len aby ma neurazili.Zatiaľ všetko čo som urobila išlo preč (ako darčeky samozrejme). Ale tvoriť neprestanem, či sa moja tvorba páči alebo nie, mňa to uspokojuje a to je myslím dôležité. 
Deja obávam sa, že ručná práca nebude nikdy dostatočne ocenená....
lebo ju kritizuju prave ti,co nic nedokazu a nevedia,co to obnasa! 
Nemáš pravdu, lebo najviac ju zhadzujú tie čo tvoria. Ponukajú veci za zlomok ceny to znamená iba za materiál.
pred Vianocami bolo na sashe ponukané pachworkové gule č. 8 za dve eura kus.
Na toto nemusím byť ekonom a viem si vypočítať, že mne je to malo na materiál na tu guľu. Nebola to akcia ani výpredaj.
Ked som jednej napísala že prečo to predáva tak lacno tak odpoved bola, že jej manžel nosí materiál a tak ona ma zárobok čo predá.
Kým tie čo tvoria nebudú vedieť aspoň približnú hodnotu svojej práce tak nič nezarobíme, toto mne už povedali pred 10 rokmi zahraniční turisti.
Ručná práca nie je docenená zrejme nikde, ale mi to robíme skôr z lásky k blížnemu.
No nad čí, sa pozastavujem je to, že bižutéria sa zrejme najviac oplatí, krátky čas tvorby a tam máš aj materiál lepšie zaplatený.
No také háčkovanie, vyšívanie či pletenie? zbytočne o tom hovoriť, už vlna v obchode je drahá a kde je práca.
No pokiaľ niekto ponuka na predaj háčkované čiapky za 4 eura tak s tým nikto nič neurobí.
Ja ju radšej podarujem, lebo z toho je lepší pocit ako predať zbytočne.
Dievčence, po prečítaní vašich riadkov viem, že máme ten istý problém, obchodný duch nikde, ale potrebujeme, aby sa nám aspoň náklady za materiál a pracovné pomôcky vrátili . A mám skúsenosti presne s tými istými vetami ako vy: "Jéj, s tým by si sa mohla živiť!" A keď sa spýtam, za koľko by dotyčná kúpila, tak pokrčí ramenami: "Čo ja viem???".
Ale ja som tento mesiac dala neterke do kaderka pár veľkonočných pohľadníc, ale naozaj iba za cenu vrátenia nákladov, zdá sa mi to málo, ale aspoň vrabec v hrsti...
nooooooo a uz to pojde a my si dame odvahu! 
Zabudla som dodať, že ich už predala 
Mluvíte mi z duše. 
Kolik lidí už mi řeklo: Jé, to je krásné, ty by ses tím mohla živit. ... Nemohla,ikdyž se snažím zviditelnit třeba na FB.Ale mě to tvoření strašně baví, občas něco prodám, ale víceméně za cenu materiálu. A když to někomu řeknu, tak se diví proč. Já zase odpovídám, kdyby mě to nebavilo, tak to nedělám. Už se těším na nové techniky a nápady.
Konecne som si nasla aj ja zalubu v tvoreni, takze vsade v byte su bud hotove vyrobky alebo polotovary. Odbyt zatial ani ja nemam, uvidime ci pomoze netova stranka.
ahojky pripojím sa k téme aj já.tiež mám riadnu kopu materiálu.ale už dva roky sa snažím aspon za symbolickú cenu moje výrobky popredať.mám susedku ktorá každoročne si dá vyrobit u mna pre známych darčeky.vždy sa opýta kolko a dá.ale sú ludia ktorým ked poviem cenu tak že sa ozvú a nič..a kámoška čo je účtovníčka a aj tvorí mi podarila kolko dám za materiál tolko si mám za robotu..napríklad 2 eurá je materiál tak 2 eurá robota a viete že to celkom funguje.
Rozmýšľam nad tymi počtami čo ti poradila účtovníčka. ja som sa teda v škole učila úplne inak počítať cenu práce a hotovú cenu výrobku.
Vezmi si také náušničky. Za rovnaký vstup materiálu - jedny urobíš za 15 min - iba ponavliekaš korálky a druhé budeš pracne šiť a stráviš pri nich celý večer a cena by mala byť rovnaká?
alebo štrikujem sveter z priadze ktorá mi ostala alebo som kúpila lacnejšiu a na ten sveter som minula 12 eur za vlnu no a robím na ňom mnoho hodín, je pekný ale za 24 eur ho nechcem ani predať.
potom si kúpim drahú vlnu, s ktorou sa mi dokonca ešte lepšie pracuje ale stala 30 eur a tak ja budem chcieť 60 eur, čo je super ale na tom svetri som sa narobila menej ako na tom prvom príklade.
Alebo také pletené ponožky, robím ich 4 hodiny, použijem zbytky priadze alebo páranú priadzu aku cenu by som mala za tie 4 hodíny dostať?
Preto si myslím že toto nie je najlepší spôsob výpočtu hand made výrobkov.
Pravda pravdúca, takto počítať cenu, tak neviem či by sa niekomu oplatilo tráviť čas nad výrobkami. Veď cena výrobku nie je len práca a materiál, kde sú ostatné režijné náklady, napr. energie. ja keď šijem, celý deň mi ide stroj a veru nemám šlapací, ale elektrický, taktiež celý deň mi ide žehlička, pretože každý kúsok len čo zošijem už aj rozžehľujem, pracovná lampa svieti skoro celý deň - ďalšia energia a to nehovorím o odvodoch do poisťovní a neviem čo všetko ešte, čo musíme platiť. Keď zháňam parochne a doplnky, aké si želajú zákazníčky, neraz zbehám mesto od jedného konca na druhý, robíš faktúry - potrebuješ farbu do tlačiarne, kancelársky papier - a určite je ešte množstvo a množstvo ďalších vecí, ktoré ma nenapadajú. V tomto s tebou úplne súhlasím Margori, určiť cenu výrobku je určite zložitejšie, než materiál x 2.
Takže nie som asi sama, keď to tu tak čítam. A jedno je fakt ja mám už normálne alergiu, keď mi niekto povie, že by som sa mohla tým živiť. To ma vie neskutočne podvihnúť. /chýba tu taký rozčúlený smailík/
No čo už, asi si poviem každý špás niečo stojí a budem tvoriť ozaj len pre potešenie.
Pridám aj ja svoje postrehy k tejto téme. Tiež som začala tvoriť pred tromi rokmi a prvý polrok to bolo také rozbiehanie - nič moc, bola som rada, ak sa mi vrátili náklady na materiál. Po čase sa to však obrátilo, otvorila som si živnosť, z hobby sa stalo živobytie a momentálne mám toľko objednávok, že nestíham všetky ani šiť. Musíte sa však dievčatá zviditeľniť. Ak ponúkate iba medzi známymi, kamarátmi alebo v práci - nečakajte zázrak, nikdy na tom nezarobíte. Ja predávam na sashe.sk a jednoznačne odporúčam zaregistrovať sa a predávať tam. Je to známy internetový hand-made obchodík, ktorý navštevuje množstvo ľudí a určite si Vás tam všimnú. Účtujú si síce 12% províziu z každého predaja, ale aj tak sa to oplatí. Taktiež na fb je viacero skupín zameraných na predaj hand-made výrobkov, treba sa pridať. Ja mám aj svoju vlastnú stránku a blog, to je ďalšie zviditeľnenie, čo je absolútne prvotný základ úspechu. Takže tie, ktoré si chcete svojimi výrobkami aj trochu prilepšiť k rozpočtu, nezabúdajte - musia o Vás ľudia vedieť- a najlepšia cesta - na nete.
Jarka,aj ja som prihlásená na sashe,ale mne tie ,,obchody,, aj tak stále nejdú niečo som už síce predala,ale asi som čakala trošku viac 
možno je to aj tým,že tam mám z každého rožka troška a na fb nie som
Stanka, neboj, určite sa to rozbehne, tam chodí najviac ľudí, ktorí hľadajú niečo hand-made. A treba sa aj na fb v rôznych skupinách prihlásiť, nadšencov je veľa a aj nazbieraš inšpirácie a určite sa aj zviditeľníš. Chce to len trpezlivosť . Veľa šťastia prajem pri predaji...
dievčatá, tak táto téma na mňa pasuje jak ... na šerbel
v poslednom čase stále niečo tvorím a tvorím, ale všetko mi len zavadzia. vianočné ozdoby som mala porozkladané po celom dome, zdobené medovníčky môžme jesť aj do ďalších vianoc, keď to takto pôjde ďalej, kraslice už nebudem mať na veľkú noc kam dávať.... a to všetko stojí peniaze, materiál nie je zrovna lacný a tiež pri tom človek strávi veľa času. veľmi ma to baví, ale jasné že človek by uvítal, keby sa mu vrátili aspoň náklady, ale ako pozerám, stále som hlboko hlboko v mínuse :D všetko len doma skladujem, za chvíľu asi budeme musieť pristaviť novú miestnosť, alebo len tak porozdávam. zo mňa by veru tiež dobrý obchodník nebol a ako sa toho zbaviť? netuším :D skúšala som inzeráty, znými... ale nič nezaberá. každý len pochváli a tým to končí
sme určite viaceré,ktorým sedí táto téma aj ja tvorím a tiež rôzne techniky takže viem,že do materiálu ide dosť investícii ja som mala výrobky na fb aj cez známych,každému sa to páči,ale keby to bolo lacnejšie pritom som ani nerátala cenu roboty a jedna známa sa ma opýtala či by som ja dala toľko za výrobok,lebo ona nie 
bola som tak prekvapená a sklamaná,lebo je za tým kopec driny a času a výsledok? už boli aj také,ktoré vraveli prídem si vybrať osobne a dohodneme detaily,ale keď zistia,že aspoň niečo by za to mali dať, viac sa neozvú 
podľa mňa ľudia momentálne aspoň u nás na východe nemajú na rozhadzovanie a nevedia oceniť ručné práce momentálne som nezamestnaná a pri mojich 4 deťoch mi veru euráky chýbajú tak som si povedala,že načas stop tvoreniu,tvorím iba pre rodinu a dobrých známych 
materiál sa mi hromadí a čo z toho? reči,ktoré mi vravia,že by som sa tým mala živiť,už neverím,iba sa usmejem a poviem vyskúšaj sama napr.kaderníčka zoberie za hlavu za hodinu kopec eur a nie je to veľa my sa pipleme s výrobkom niekedy aj viac dní a je to drahé tak radšej si vyložím nohy,alebo cvičím s deťmi a šetrím eurá,nemíňam na materiál
Davam aj ja svoj postreh. Ano da sa tym zivit , privyrobit a pod. Po prve si musite vazit seba a svoju pracu. Na okolie sa vykaslite. :) Prave to najblizsie okolie Vam nepomoze. V mojom pripade ani rodina. :) Tiez tvorim, niekolko rokov. Niekedy je to lepsie, inokedy zle (az tak zle ze som bola prinutena zatvorit obchod), No teraz je to skvele. Predavam nielen na Sk, ale terajsie moznosti internetu davaju obrovske moznosti, len si treba povedat ano idem do toho a dam do toho vsetko. A co je najlepsie. Kym som mala obchod u nas, nemala som tolko objednavok od rodiny a znamych ako teraz. A to robim popri troch detoch, a dome. NAjmensi ma rok. :D
si v tomto smere teda šikulka a máš môj obdiv...
obdivujem Ta 
Monika, hovoríš úplnú pravdu. Možnosti sú najmä cez net. Ja predávam množstvo bábik cez net,po celom Slovensku, kvôli šitiu niekedy zanedbávam dom aj zahradu, pretože nestíham, ale u nás v dedine som predala minimum. Jednoducho naša hlúpa nátura, nedopriať tomu druhému, závidieť. Dokonca som sa v najbližšom okolí stretla so závistlivými a nežičlivými rečami, ale každý bohužiaľ už vidí iba tie eurá, ale nie hodiny piplavej práce a to, že keď oni už večer oddychujú a sedia si pri telke, ja šijem niekedy aj do polnoci. Takže určite by som sa nespoliehala na predaj vo svojom okolí - najlepšia cesta -net.
možno je istou cestou špecializácia - neskúšať všetko, ale zamerať sa na jednu, dve techniky a tie dotiahnuť k dokonalosti.
Aj mňa láka skúsiť aj to, aj to. A potom ma dosť rozčuľuje, že síce viem z každého niečo, ale nič poriadne. Lebo povedzme si pravdu, málo je tak obdarených, že na prvý pokus sú vysledky úžasné, bez chyby, s nápadom, kreatívne. Skôr treba cibriť to, čo vyprodukujeme. Treba hľadať, skúšať. A nájsť to najvhodnejšie pre nás. Potom je jednoduchšie aj zviditeľňovanie, aj predaj.
Lebo ono tie nove techniky sú všetky úžasné, krásne, ale povedzme si pravdu, na všetko niečo treba kúpiť, do niečoho investovať.
áno Dáška, presne moje slová, tam asi bude pes zakopaný, nevrhať sa na veľa techník, lebo čo technika - to k nej materiál, ale zamerať sa na jednu, dve a tie dolaďovať. Lenže ja som taká, že ja nevydržím dlho pri jednej, musím to obmieňať, inak ma to nebaví ani nenapĺňa. Napr. Jasmin, nakúpi látky, nite a fičí. Nechcem tým povedať, že to má ľahké a lacné veď aj tie látky stoja kopec peňazí, teraz poukazujem na ten môj materiál. Servítky, decoupage papier, ryžový papier, farby, laky, štetce, materiál k zdobeniu, patchwork=špendlíky, stuhy, látky, polystyrénové polotovary, fofuchy=machová guma atď., atď.
Takže môj záver - ostať pri tom čo ma baví-mať to ako záľubu, trocha sa krotiť v nákupe materiálu, ale zároveň mať na pamäti, že každý špás niečo stojí. Proste bez materiálu sa tvoriť nedá.
No ani mne nestačia látky a nite, tiež musím kupovať stužky, čipky, rôzne dekorácie na dokončovacie práce, parochne na vlásky, madeira, vliselíny všetkých hrúbok na kabátiky a topánky, taktiež robím drevené výrobky, takže farby, patina, lepidlo na decoupage, laky, na mieru si dávam vyrábať krabice na moje výrobky - takže určite to nie sú len látky a nite, je to neskutočné množstvo rôzneho materiálu
Tak a som to prepískla Jasmin však?, to som nedomyslela čo sa týka Tvojho materiálu. Ale na druhú stranu to Ti teraz nechcem lichotiť, porovnaj svoje výrobky a moje /keď sa to vôbec porovnať dá/. Dokonca mám doma aj od Teba Tildičku. Proste ty máš tú prácu nie 100% ale 200% čo ja si o tej svojej vôbec nemyslím. Ja môžem ísť s tou mojou akurát tak na strelnicu.
Bohuzial 100% praca a kvalta musi byt, bez toho to nejde. Ja kym pustim deku z ruk ide pred strihanim aj po usiti do pracky. :D
Deniska, nikdy nepodceňuj svoju prácu . Možno nevieš ušiť bábiku tak ako ja, ale ja zasa neviem vyrobiť tak nádherné veci, aké máš v galérii ty. Napríklad tie látkové kytičky sú úžasné, veď na to potrebuješ tiež koľko trpezlivosti. Každá vieme niečo iné a ja obdivujem každú z vás, ktorá niečo pekné vytvorí, lebo viem, čo to obnáša
Súhlasím s Jasmin,tiež sa venujem šitiu /aj keď nie bábik/ a teda látky niečo stoja a to vám nestačí jedna farba alebo vzor, potrebujete ich niekoľko, ku každej farbu nite, zipsov... a nehovorím ani o rôznych čipkách, stuhách a ozdobách, ktoré sú poriadne drahé a "neviditeľné" vlizelíny a a a...Potom naozaj nechápem, ako môže niekto predávať konkrétne na sashe vankúš 40x40 cm za 2€, patchworkovú kabelku s podšívkou, vnútornými vreckami a zapínaním /veľmi peknú/ za 4€, už spomínané patchworkové vajce za 2€, z toho odrátať min 12% províziu , naozaj nechápem, ale keď si spočítam svoje náklady a prácu, tak NECHÁPEM ???
joj dievčatá, mnohé mi tu hovoríte z duše, Amálka, súhlasím s Tebou s tou kaderníčkou, bola som nedávno v jednom neznámom kaderníctve, kde mi z mojich biednych vlasoch iba ostrihala, bez fúkania, platila som 20 € a skoro som odpadla, takže nechápem, že 10 - 15 € za krabičku dajme tomu sa ľuďom zdá veľa...Dejka, som na tom podobne ako Ty a mnohé z Vás, nemám obchodného ducha, väčšinu výtvorov robím ako darčeky, nikde nič nepredávam, ani stránku svoju nemám, skrátka nula bodov v tomto smere...Jasminka, Teba obdivujem, otvoriť si živnosť to chce odvahu, ja som v tomto smere nemtavá, čo sa týka účtovníctva, nemám ani poňatia, ani ma to nebaví, asi by som musela mať účtovníčku a tú platiť Skrátka, keď to zhrniem, za ten rok, čo robím servítkovanie a maľbu, som v hlbokom mínuse, ale riadne hlbokom, ale baví ma to, relaxujem pri tom, a tiež si hovorím, že snáď niekedy v budúcnosti sa to obráti
Vieš Gabika, len keď ideš od tej kaderníčky, tak to vidia všetci, na rozdiel od našich dielok, ktoré nenosíme po ulici so sebou. No a priznajme si, každá žena che byť krásna, tak skorej investuje na svoju vizáž, ako do nejakých doplnkov do bytu. Teda pokiaľ sa má rozhodnúť medzi jedným a druhým.
no to máš pravdu Dejka, asi si každý rozmyslí v dnešnej dobe či kúpi niekomu bonboniéru za 3 eurá ako nejakú handmade drahšiu vecičku, síce peknú ale v ich očiach drahú
Určite by si nepotrebovala účtovníčku, náklady si môžeš dávať paušálne 40%, tým pádom ti odpadá sledovanie nákladov, akurát si eviduješ faktúry a platby, odvody so poisťovní a daňové už potom nie je veľký problém.
Ahojte artmamy, tak si hovorim, ze som asi z ineho sudku, pretoze mne ide len o dobry pocit. Mate sice pravdu, ze do toho vrazame vela penazi, ale to je predsa pri kazdom konicku. Ak ide dieta na hokej/futbal/klavir..., stoji to velmi vela penazi a neviem, ktorej mame napadne - a kedy sa mi to zacne vracat? Alebo som nepochopila ideu hobby?
Samozrejme si ju pochopila Lubka , ak to niekto berie čiste ako hobby, musí sa zmieriť s tým, že ho to niečo stojí, ako koniec koncov každé hobby. Ten lepší prípad je ak sa hobby stane prácou, veď čo lepšie môže byť ako robiť to, čo človeka baví. Ja som robila 17 rokov sekretárku a musím povedať, že to bolo trápenie. Neznášala som kancelársku prácu. Teraz som síce viac v zhone, ale konečne mám pocit, že som v práci šťastná
Jasmin ja som presla niecim rovnakym, co sa tyka prace. Pred piatimi rokmi ma prepustili a musela som nieco zacat robit. Nakoniec som nasla nieco, co sa neda porovnat s pracou sekretarky. Teraz ma pre mna konecne zivot zmysel, len to este chce popracovat na vyrobkoch a samozrejme odbyt.
No vidím, že je všude chleba o dvou kůrkách, i v Česku. Také dělám NA SKLAD ! Obchodník také nejsem. Dílka se líbí, dokonce moc, ale jak má někdo něco koupit... Zkoušel jsem jarmark, ale po odečtení nákladů po 10ti hodinách-v mínusu. Zkoušel jsem dát výrobky do obchodu, ale když na tom chce (řádně) vydělat i prodejce - neprodejné ! Inzerce a nebo Aukro- neprodejné, navíc ještě prodražené poštovným 60 Kč !!!Tak svoji zálibu financuji jako hobby a výrobky rozdávám známým, příbuzným, doktorům, sestřičkám atd. také to má svůj význam a účinek. Jó, dnešní doba umění nepřeje. I v minulosti se umělci stávali slavnými až dlouho po své smrti. Ale to už jim bylo prd platné... Olda
No vidím, že je všude chleba o dvou kůrkách, i v Česku. Také dělám NA SKLAD ! Obchodník také nejsem. Dílka se líbí, dokonce moc, ale jak má někdo něco koupit... Zkoušel jsem jarmark, ale po odečtení nákladů po 10ti hodinách-v mínusu. Zkoušel jsem dát výrobky do obchodu, ale když na tom chce (řádně) vydělat i prodejce - neprodejné ! Inzerce a nebo Aukro- neprodejné, navíc ještě prodražené poštovným 60 Kč !!!Tak svoji zálibu financuji jako hobby a výrobky rozdávám známým, příbuzným, doktorům, sestřičkám atd. také to má svůj význam a účinek. Jó, dnešní doba umění nepřeje. I v minulosti se umělci stávali slavnými až dlouho po své smrti. Ale to už jim bylo prd platné... Olda
Ja som dievčatá začala znovu tvoriť keď mi zomrela mamka ....Neskutočne mi to pomohlo, začala som šiť patchwork a to skladanie handričiek chcelo sústredenie a tak sa mi podarilo uniknúť z reálneho sveta, šila som si a potom som si uvedomila, ako veľmi mi tvorenie pomohlo aby som sa aspoň na pár hodím odpútala od bolesti na duši, mala som z práce radosť....a zrazu blik chcela som niečo predať, aby sa mi vrátili nejaké peniažky za materiál, trošku to šlo, trošku nie a ostala som z toho sklamaná,stratila som chuť do práce, tak som si povedala, že idem tvoriť len zo zásob, materiál dokupujem minimálne a to čo vyrobím tiež rozdám...nenechám sa predsa znechutiť tým, že som si zobrala do hlavy že niečo predám...no a keď sa niečo podarí speňažiť tak sa poteším, ale prestala som sa na to sústrediť. Žiadne hobby nie je zadarmo...viete dievčatá čo stojí taká rybačka? Aké drahé sú tie super nástrahy a chlapi tiež prídu naprázdno. Záľuba sa jednoducho nedá počítať na peniaze, pretože sa stratí radosť z nej. A o tej radosti ( a niekedy aj o nezbláznení sa) by to celé malo byť(si myslím).Som sa rozkecala
Rybky1 - z düse mi pisse...
Rybky1 z duse mi pises ... 
ahojte, tvorilky
tiež som občas v každej situácii, ktorú ste tu popísali,
tiež mi v zamestnaní hovorili, že ma je v kancli škoda, ale ruku na srdce, ručnými prácami by sme sa pri súčasnej kúpyschopnosti drvivej väčšiny Slovákov neuživili, ani keby sme sa dotrhali.
tiež som dala pár vecí na predaj do milého obchodíka s ručnými prácami, cenu som si tvoriť vyskúšala novým spôsobom, keďže som chcela vyjsť v ústrety - 50 centov až 1 euro (čítate dobre) na hodinu práce, materiál nerátam. (predstavte si dečku, ktorú háčkujete 11 až 15 hodín a to nie je ani nejakej prevratnej veľkosti; farebnú, pri ktorej priadze stoja ďaleko viac, ako tenký obyčajný kordonet, ale materiál sme teda nerátali) , nepredalo sa nič, pretože 7, 9, 10 eur za jednu je nehorázna suma :)) .... papučky, háčkované 4 hodiny = 4 eurá = nepredajné, je to veľa )
viac vecí som teda do obchodu neurobila, pretože keď môj syn brigádoval v obchode s elektrotechnikou a pol dňa tam stál a škrabkal sa za ušami, zarobil viac, - ja som mala výdaj ešte na dioptrické okuliare, pretože som si po večeroch pri ručných prácach zničila oči
a potom, pomyslela som si, že keby som mala ísť s cenou ešte dole, bola by to rovno tvorba na charitu - a ak budem robiť na charitu, budem radšej háčkovať papučky pre neonatológiu v nemocnici a nie dečku pre paninku, ktorá neváha dať 20 evri za umelé nechty, ale za dečku, ktorú pri dobrej opatere zdedí ešte aj jej dcéra, ak nie aj vnučka, je jej to veľa :)
oveľa radšej robím vec, ktorú niekto u mňa vidí a chcel by ju mať tiež a dohodneme sa na jednoduchej, nepremrštenej cene, a ktorá mi pokryje nejaké klbko vlny, alebo farbu na ruličky .. a ja vidím, ako aj kupujúca má radosť v očiach .. vtedy mám pocit, že som to nerobila nadarmo ... niekedy sa mi to stane raz za pol roka, niekedy dva razy za mesiac.
veru, dievčatá, nepredajná je naša trpezlivosť, naše neprespaté noci, a stratený čas je nezaplatiteľný
Viem, že tu už podobné témy boli. Ale chcem sa Vás spýtať na názor. Je možné, aby sa pri kreatívnom tvorení dalo získať nejaké to euro navyše? Nemyslím tým zarábanie, ale proste, aby človek neprerábal. Neviem či len ja som taká nešikovná /zlá ekonómka/ alebo ako to mám nazvať, ale čo sa venujem tvoreniu cca 2 roky, tak suma sumárum nemôžem vôbec povedať, že by som bola aspoň trocha v pluse. Práve naopak, keď si spočítam všetok ten materiál, tak som docela pekne v mínuse. Možno preto, že tvorím viac techník a ku každej treba materiál.
Najhoršie na tom je, že keď si človek zaráta tento materiál a za prácu ozaj minimum, tak ľudia záujem nemajú. Myslím nie preto, že by sa im to nepáčilo, ale preto, že sa im to zdá drahé. 