reklama

Moja šikovná babka


reklama

Odkedy mi spomienky siahajú, len málokedy som videla moju babku sedieť s prázdnymi rukami, buď šibrinkovala s ihlicami, háčkovkou alebo čarovala s ihlou, a to rýchlosťou, ktorú som nikdy nechápala. Plietla kvantá svetrov, háčkovala a vyšívala krásne obrusy alebo nás obšívala. Nikdy nepochopím tu božskú trpezlivosť a dokonalú zručnosť. Aj teraz, keď už má svoje rôčky a kopec zdravotných problémov, stále zostáva verná svojej záľube a vyšíva a háčkuje obrusy nielen pre svoje vnučky. Naozaj má môj hlboký obdiv. Áno
Moja mama čo to od tej svojej odkukala, len pri práci okolo domu jej veľa času neostáva a na mňa sa veľa nenalepilo, ale šiť ma babka naučila a pliesť som už zabudla. Veľký úsmev
(idem odfotiť nejaký výtvor a pridám foto)

Dievčatá, mali ste vy svoje vzory?


reklama


reklama

Komentáre

alenab, Ne, 11.03.2007 - 21:31

Ahoj Kamila, pripajam sa k Tvojej teme, mojim vzorom su mi moji obidvaja rodicia, mamku obdivujem pre jej trpezlivost, pracovitost a sikovnost, svojho otca pre vynikajucu zrucnost a kreativitu. Mamka ako sa len pamatam takisto popri domacnosti, praci a vychove troch deti stihla sit pre nas oblecenie, vysivat, hackovat a pliest. To vsetko ma naucila som jej za to nesmierne vdacna. Moj otec zase vymyslal a majstroval veci z dreva, samorostov, kovu-hlavne medi. Vymyslal pre nas hracky, obrazky na stenu, rozne dekoracne predmety -lampy, drevene lustre, funkcny telefon zo samorostov a rozne originalne predmety. Aj ked je uz teraz vazne chory, nevzdava sa a najnovsie mi vyraba krasne medene drziaky na stenu pre izbove kvety. Chcela by som mat aspon tolko trpezlivosti a chuti stale nieco pekne vytvarat ako maju oni. ahoj alena Hambím sa

Elena, St, 14.03.2007 - 15:54

Kamilka,pri čítaní spomienok na svoju babku mi bolo,ako by som videla tú svoju.Tiež neobsedela bez nejakej ručnej práce v rukách.Okrem iného šila aj vyšívala kroje,tie veľké obrusy do kostola pod oltár a všetko možné na čo si len spomenieš.Moja / už žiaľ zomrela / mama lásku k ručným prácam podedila po nej a ja po mame.Ale kam dopadla moja dcéra,to teda neviem.Vzťah k ručným prácam nemá žiadny,ako sa vraví,má obe ruky ľavé.Tak sa aspoň snažím k nim viesť moju vnučku,ale tá má zatiaľ plnú hlavu len futbalu,je to taký malý chlapčisko,ale hádam sa mi z nej podarí niečo vykresať.Môj otec,dnes už 87 ročný / drží sa chlapec / bol šéfkuchárom,ale mal rád elektrotechniku a zostrojil a vymajstroval všeličo od výmyslu sveta.Moja mama prala na práčke,keď ešte neboli ani na trhu,otec ju niekde videl v časopise a tak jej ju zmajstroval.Pamätám sa,ako susedky chodili obkukovať,na čom to len perie a nevychádzali z úžasu / bolo to pred 53 rokmi /.Prekvapenie

sona, St, 14.03.2007 - 19:13

Moju babku si fakt nepamätám bez ihly v ruke. Stále vyšíva, má už 82 rokov, nohy jej neslúžia, ruky už nevládzu, ale aj tak si sedí a s vankúšom podopretou rukou vyšíva. Kedysi vyšívala velikánske obrusy do kostola, šila kroje. Ja ako malá som mala veľa šiat a blúzok zdobených výšivkami. Dcéru nikdy nemala a tak sa snažila, aby som sa aspoň ja venovala niečomu zmysluplnému.:-} Ona si totiž myslí, že žena je poriadna len vtedy, keď vie variť, piecť a vyšívať...Veľký úsmev A tak ma učila vyšívať, lebo ma to aj strašne bavilo a aj tá atmosféra príbehov zo života a pesničiek sa mi páčila.
Keď ešte žil dedko tak piekavala torty na svadby, často aj 5 ks v týždni, boli veľmi chutné a netradične zdobené na tú dobu. Dedko jej robil servis okolo surovín a strojovÚsmev a robil jej "kostry" výzdoby. Napr. Z tortových oblátok povykrajoval steny, strechu, dvere, komín kostola a potom to do finálneho tvaru pospájal ručným zošitím. Postavilo sa to na tortu a babka ocifrovala a pridala ženícha a nevestu. Ja som tam vždy asistovala, vmiešavala sneh do cesta a "vyžierala" rozmiešané žĺtka s cukromVyplazený jazyk. Z pečenia sa mi tiež niečo nalepilo na päty a už som na pár svadieb piekla aj tortu a zákusky.
Teraz pri mojích hyperdeťoch nemám veľa času na vyšívanie a pečenie, ale verím, že aj to raz bude... Úsmev

Kamila, St, 14.03.2007 - 21:34

Vidíte ja som skoro zabudla na dedka, on pre zmenu vyšíval obrazy, také podľa predkreslenej predlohy a robil špeciálne krabičky, tuším z alobalu, folie, na krajoch obšívané.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama