olej

už zase si nam sem dala krásu nad krasy, všetky su prekrasne

z vďačnosti za toľkú krásu :
Zimná báseň

Až poberie sa štebotavý orchester nájsť si teplý raj,
a z výšok pozdraví Slovensko, náš rodný kraj,
keď v ich hniezdach uhniezdia sa čierne posli,
a slnce v úsmeve na nás vyceruje svoj úsmev oslí,
natiahne ku nám svoje chladné detské rúčky Zima.

Až začne deň čoraz silnejšie ťahať tmu za nohy,
a prvé biele pierka spustia sa na zem z oblohy,
keď meluzína ľadovým jazykom oblizne jazerá,
a štedrý muž na saniach sa tej kráse len prizerá,
uprie na nás studený dievčenský pohľad Zima.

Až roztancujú sa na rímsach cvengajúce cencúliky,
a pôvabne štíhle smreky zdobia trblietavé koráliky,
keď pozmetá sa nebo, by vločka nevyšla na zmar,
a každý každému z lásky podaruje vianočný dar,
rozcíti kvôli nám svoje ľadové ženské srdce Zima.

Až amor opojený elixírom lásky napne svoj luk,
a vyženie trúbením na lesný roh prvú zver do lúk,
keď preboria snehovou prikrývkou hlávky kvety,
a opäť sa stretnú spolu dva rozdielne svety,
zanechá v štítoch hôr strieborné vlasy Zima.

kraaaaasa , v tychto horucavach by som prijala stravit den v takejto chalupke s vyhladom na zasnezenu krajinku...

náááádhernéééé

toto je balzam na moju dušičku ...zima, sneh, no proste nádhera v týchto horúčavách ma tvoj obraz nesmierne potešil, nakoľko som zimomilný človek

je nádherný

to je nádhera