Návod na mramorované veľkonočné vajíčka farbené cibuľovými šupkami

Zrejme,tu na Slovensku zatiaľ patrím medzi prvé lastovičky ohľadne tejto témy, základné poznatky sama čerpám z rôznych zahraničných zdrojov. Práve preto,lebo je to nová téma,ma raz napadlo,že by stálo za to napísať aj knižku o tom. Je to zložitá alchýmia, presné recepty každý si chráni,nakoľko je v tom veľký kus práce. Ale samozrejme, princíp ako taký je dostupný. Je to práca vyslovene do exteriéru,tohto roku som zatiaľ nič nerobila ale už sa na to pomaly chystám. V podstate najľahšie sa zafarbí vlna a hodváb, čiže textílie so živočisnými vláknami a najťažšie sa farbia rastlinné vlákna - tj.ľan, bavlna,rami a pod. ale ja hlavne tie potrebujem,takže vybrala som si tú ťažšiu cestu .

pohľadám staršie fotky a ak mi čas dovolí,snáď aj nejaký základný,jednoduchý postup sem hodím . Je to však vždy veľmi veľa komponentný proces = môžem dať postup, môže niekto podľa neho spraviť pokus a buď mu niečo z toho vyjde buď nie....strašne veľa spraví kvalita vody /ph/, ph pôdy z ktorej rastlina pochádza....je to vždy boj s časom,ale kto ho má veľa a aj trpezlivosť,tomu to ruže prináša . Je to len otázka času,kedy bude musieť celý globálny textilný priemysel odpustiť od aktuálneho prechemizovaného spôsobu farbenia na ekologickejšie,na báze prírodných pigmentov lebo aktuálny trend už je neudržateľný! Už sa robia experimenty na množenie batérií,ktoré majú silný prírodný pigment. Neviem,kto z vás si uvedomuje,že pigment,ktorý dávajú aj dnes všetky výrobcovia jahodových jogurtov a potravinársky priemysel ho kodifikuje pod farbivom E120 je vlastne prášok škodcu kaktusov v Latinskej Amerike - cochineal. Peruánske ženy tie červené vošky ručne pozbierajú,vysušia,rozdrvú na prášok a dodnes s ním farbia vlnu . Nič extra nové pod Slnkom,aj v našich končinách ženy ovládali všetky tie prírodné múdrosti,len  scivilizované časy už nás všetkú tú múdrosť odnaučili.