35-ročný ihelník

Cez víkend som bola doma, mama mi pomáhala dokončiť sukňu, lebo som sama nebola schopná to doraziť:) I tak pozerám na ten ihelníček, ktorý beriem ako odvekú súčasť maminej šijacej výbavy a niečo sa mi zamarilo, že som ho tuším ja robila. Viete, aké to je, keď sa vám vynorí niečo zo strašného praveku a vy neviete, či vám už neharaší. Tak som sa opýtala a mama, mama vedela, lebo mama nie je ako jej dcéra, ktorá má pamäť asi ako rybička Dory. 

Príbeh ihelníčka je takýto: Kedysi pre 35 rokmi sme boli aj sestrou choré a mama s nami bola na OČR a keď už nevedela čo s nami, tak sme spolu šili tento ihelníček:) A mama ho má stále a aj keď nie je vôbec nejaký úžasný krásavec, tak ho stále používa. 

Som sa dojala...