Ísť či neísť bývať do domu, to je otázka ......

ja som bývala do 20tky v paneláku. Vydala som sa do domu a už by som nikdy nemenila.Musíte rátať s občasnými opravami i údržbou domu a okolo domu, ale za ten kľud by som to už nemenila. Nie je nič krajšie, ako keď prídem z roboty a sadnem von na terasu, vypijeme kávičku, pomoceme sa po dvore, kde tu vytrhnem burinu,pokochám sa kvetmi, odtrhnem si čerstvú jahodu, hrach, reďkovku. Ja by som už nikdy nemenila. Myslím, že za ten kľud a pohodu to stojí.

Milá Judit,
ja som bývala na striedačku v rodinnom dome, potom v paneláku a teraz už znova v rodinnom dome takmer 20 rokov. Nemenila by som, do paneláku by som sa už nikdy nechcela vrátiť, záleží však na tom, čo si ochotná obetovať. V paneláku prídeš domov z práce, max. upraceš, navaríš, operieš, ožehlíš. V rodinnom dome máš prácu vždy - neverending story - keď skončíš dnu, musíš začať vonku a tak dokola.Aj keď je to nový rodinný dom, prejde len pár rokov a bude treba sem tam niečo opraviť, natrieť znova plot, pergolu a tak podobne. A bez mužskej ruky sa už vôbec nezaobídeš. Takže ak sa manželovi do toho veľmi nechce, neviem či je dobrý nápad tlačiť ho do domu, mohla by si to mať dosť často na tanieri . Ale ak človeka ten dom a zahrada baví a tá práca okolo je mu koníčkom - ver mi, že nič lepšie nie je. Určite mi dá za pravdu každý, kto si ráno vynesie kávičku na terasu, slniečko svieti, vtáčiky pri tom spievajú - a život je krásny

bývam v rodinnom dome s veľkou záhradou ,je to na nezaplatenie, obedovať,večerať v lete na terase, ráno sa prejsť po záhrade...aj keď treba ako píše Jasmín stále niečo okolo domu robiť,tiež sme v ňom už 22 rokov,pýta si svoje,ale pri dobrej údržbe je to nie až také únavné,ak sa robota robí s radosťou,akákoľvek v paneláku by som asi neobsedela

Milá Judit,
je to presne tak, ako píše Jasmin. Ale ak sa manželovi do domu nechce, alebo nebodaj nie je moc šikovný domáci majster, nemá cenu ho do toho nútiť. Hlavne ak dom má už nejaký rôčik, vždy sa nájde niečo, čo treba opraviť. A ak si nato vždy treba objednať nejakého majstra, tak neviem-neviem. To by ste sa asi nedoplatili...

tak ja som tiež činžiakové dieťa, na dome a na dedine bývam len 7 rokov, predtým sme boli v meste - dokonca na garsonke! s malým dieťaťom a začínajúcou puberťáčkou, ktorá našťastie bývala na striedačku u babky o poschodie vyššie - ale to som chcela, na dome je super, je tam stále robota, to je pravda, ak je domček starší, tým viacej, ale v lete fakt na nezaplatenie, síce, kto má záhradu, tak furt do nemoty, a cez zimu si zakúriš v krbe, to tiež na činžiaku nemá hocikto... no mne vadí jediná vec, kedže nie som šofér, tak musím do mesta dochádzať, my sme malá dedinka, resp. časť mesta, takže bez pošty, doktora, školy, školky - tá síce je ale len jednotriedka, čiže nič moc, a ked mám malé deti a sú choré, to dochádzanie ma desí, lebo ochorejú vačšinou všetci naraz, alebo niekedy aj postupne, čo nie je moc často...čiže ja som bud za vačšiu strediskovú obec, alebo za dom v meste

Judit...ja by som šla hned...rôzne životné udalosti mi nedovolili ist do domu, teda hlavne finančné a teraz ked som z druhým mužom riešila bývanie, zasa len sme museli o byte uvažovat.Proste vek a plat a uver sa nedajú vždy sklbit dohromady. Tak zase som len v byte.Po dome som túžila od detstva, no už asi mi to nevyjde.Kompenzujeme to našou chatkou.Ale naozaj s tým musia byt stotožnení obaja manželia.Ak má byt znechutený z opráv a údržby, tak to bude zle.Ale si myslím, že by tomu prišiel na chut....A v ktorej dedine?? A kedy dojdeš???

My sme na jar tiež váhali, či kúpiť chatu, alebo nie. Nakoniec sme sa rozhodli, po obhliadke jedej chaty, ktorá vyzerá ako dom, že to berieme. Po dlhom vybavovaní hypotéky, sme radi, že domček máme. Plánujem tam byť celé letné prázdniny.

Ale chcem ti napísať, že ani môj muž nie je veľmi zručný čo sa týka práce okolo domu. Všetko sa len učí, väčšinou voláme môjho brata, ak niečo chceme robiť. Braško má dom, takže môjho muža zaúča. Ale inak manžel sa roboty chytá!! Teraz cez víkend sme sa narobili až až. Ale stojí to za to. robíme na svojom a máme dobrý pocit.

Držím ti palce a daj vedieť, ako sa sa rozhodla.

Vydavala som sa z domu, byvali sme 24 rokov v bytovke, v roku 2009 sme kupili stary dom taky stary že po prvej obhliadke som manželovi povedala, že ja taky dom nechcem :) a on na to ale čo sa bojiš to sa opravi.... mal pravdu za 11 mesiacov makania byvame v nasom domčeku z ktorého by som nikdy v živote už nešla preč.....je super prist z roboty a posediet si na dvore , pokopat poťahat burinu....natrhat si ovocie zeleninku ...kvetinky no proste perfektne.....a to ticho super.
Jednoznačne dom :)))

Vyskusala som uz vsetko:byvanie v rod.dome v meste,byvanie na dedine aj byvanie na sidlisku.Vsetko ma plus aj minus...kde si zvyknete tam je vam dobre.
Za seba napisem:najlepsie je byvat v rod.dome v meste a tak v byte+sa popozerat po zahradke,chate.
Pisete,ze je to dvojdom,ze nema zahradu iba dvor.Iba dom a dvor sa mi vidi trocha malo zahrada robi byvanie v dome zaujimavym.Dvojdom v druhom dome byva sused,alebo tam budu rodicia?To je velmi dolezite ako je to riesene.Nevyhodou je cestovanie do prace a deti do skoly.Dalej rodicia su starsi tak aj za lekarmi do mesta.
Sami musite zvazit vyhody aj nevyhody.

Dom je super, ale chybal by mi ruch velkomesta, v prilisnom tichu neviem rozmyslat

Kedze to tozhodla banka asi uz nie je co riesit ,ale aj tak byvala som aj v dome aj v činziaku anovsetko ma svoje + aj - ale kedze ano moj nie je prilis zrucny byvame na cinziaku mame sice mali chatku kam vypadavame ale pre muza je tamprilis ticho no akedze musi sem tamnieco aj urobit vzdy lameme kamaratov co tiez nieje super riesenie takze som jednoznacne za bytovku je to lahsie aaj lacnejsie bývanie

evina to vystihla úplne presne uteeeeeeeeekaj!!!!!

Ja som bývala v bytovke celý život a nikdy som si na hluk nezvykla!

Judit škoda,že nevyšiel úver...ale názor Ti poviem.Bývala som 25 rokov v bytovke,aj ako dieťa,aj s rodičmi,aj samostatne,aj so svojou rodinou.Vždy ma ťahalo do domu a našťastie našla som si manžela,ktorý mal rovnaké pohnútky...spolu sme mali velky 3izbový byt,velký balkon,záhradu blízko bytovky,ale stále to nebolo ono...Niesom šofér,takže na dedinu som odmietla ísť,aj ked aj to má svoje čaro...takže vhodný dom,jeho prostredie a finančná stránka nám dali zabrať niečo cez 2roky...bol starší a my sme mali velké predstavy,takže sme sa nasťahovali k rodičom akože na pár týždnov,no trvalo to rok a pol,bola som na nervy ja,manžel,aj moji rodičia,ale nepomôžem si,stálo to za to!!!Bývame od oktobra,prežili sme aj zimu,pár vecí nám v dome ešte chýba,ale dá sa bez nich žiť,strecha nieje ešte vymenená a okolie ani nevravím,máme pozemok okolo celého domu,všade vela roboty a penazí malo,no pre mna veeeeeelmi podstatná vec,ktorá je neporovnatelná,či si sama,s detmi,s rodinou,je súkromie!Ked nič iné by ma tu nedržalo,tak toto by prevážilo...no mna tu drží vela vecí.Ale musím dodať,že poznám ludí,ktorí by do domu nešli ani za nič,pretože chcú prísť z práce,sadnúť na gauč,vyložiť nohy a oddychovať,pre takých dom určite nieje,ale toto už musíš riešiť spolu s manželom,rodinou a zhodnúť sa...tak držím palce,nikdy nieje neskoro...

My snivame o byvanie v dome :) Ohen v krbe , dostatok priestoru pre deti , cerstvy vzduch , grilovanie :) woooow :)