Korálky som objavila presne 10teho októbra 2008 - o mesiac to bude rok. Bola som veľmi chorá, bolel ma každý kĺb v tele, najmä nohy a ruky -prsty boli opuchnuté a tŕpli mi. Akoby ma prešiel parný valec a do každého kĺbiku mi v rytme srdca búchal niekto kladivom. Znova a znova. A neprechádzalo to....
A ja som si v tej bolesti spomenula na svoju krabicu so spomienkami. Keď boli moji chlapci malí, tak sa radi prehrabovali v mojich pokladoch. Milovali príbehy môjho detstva, z čias, keď sme sa s manželom spoznali a zamilovali sa tak, až sme ochoreli láskou. Hladkali v rukách drobnosti, o ktorých všetko vedeli, ale aj tak sa vypytovali znova a znova. Boli to čarovné chvíle, už vtedy som ich silno prežívala a vnímala hlboký zmysel života a spätosť s ľuďmi, ktorí sú už dávno na pravde božej. Vybrala som z krabice ligotavú zeleno-modrú brošňu z brúsených kryštálikov. Bola to moja najmilšia hračka od kedy som schopná sa na nejaké hračky pamätať. Spomínala som si na svoje detstvo, na maminku... Cítila som ju pri sebe, cítila som vôňu svojho detstva a s tou brošňou v dlani som aj zaspala. Vedľa brošne ležal už roky roztrhnutý náhrdelník z riečnych perál. Vždy mi ho bolo ľúto vyhodiť. Predstavila som si svojich rodičov vo chvíli, keď ho otec mame daroval k narodeninám a pripínal jej ho na krk. Bolo to v lete, bolo horúco, vo vzduchu omamne voňal jazmín. Na stole z lešteného orechového dreva bol prestretý ako vždy biely krajkový obrus, ktorý háčkovala moja babička a brúsený podnos na nožičke s parádnou šľahačkovou tortou. Na druhej mise boli pripravené obložené chlebíčky a v orosenom sklenom džbáne čakala na nás deti mamina limonáda s kockami ľadu. Mama mala na sebe krásne šaty s hlbokým výstrihom a naberanou sukňou, lodičky na vysokom podpätku, červený rúž na perách a oči jej žiarili šťastím. A ja som si vo svojich piatich či šiestich rokoch vrúcne želala, aby aj mňa mal niekto tak rád až budem veľká. Stalo sa - ale ešte v to leto nás s mojím bratrancom Milošom zosobášila pod pergolou rozkvitnutých ruží moja sestra s kamarátmi z našej ulice.
Rozhodla som sa, že keď už nič nemôžem, ani chodiť do práce, že si tie perly opravím,veď predsa som šikovná, len čas nikdy nemám - až teraz. A tak som sa do toho pustila. Z tých perál som si urobila troje iné, lebo akosi iná móda a ja rada vymýšľam. V zápale práce som prekonala bolesť v prstoch. Večer som však od bolesti nemohla ani zaspať. Ale na druhý deň hneď ráno už som zasa mala chuť niečo spraviť a tak som prehrabala všetky moje staré vyradené "klenoty" - vždy som milovala bižutériu a nakupovala aj dostávala som ju. No a čuduj sa svet, prsty pomaly začali fungovať a prestali opúchať. Na internete som si vygúglila korálky a obchody - najradšej nakupujem v e-šopoch. Môj prvý objav bol Rooya - česká stránka. Odtiaľ som objednávala nielen korálky, ale aj ich časopis, je fakt dobrý a pomohol mi. No a môj najväčší korálkový zážitok bol, keď ma tesne pred vianocami vzal manžel do Brna do kamenného obchodíku Rooya plného korálok a všetkého, na čo si len pomyslíte. Emilko - môj muž - mi povedal: vyber si čo chceš a koľko chceš, máš to pod stromček, čo budem vymýšľať! Cítila som sa ako Alenka v ríši divov - aj som mu to hneď povedala samozrejme. Nemohol pre mňa nič krajšie vymyslieť a ja som mu za to vďačná a tak sa začal môj život s korálkami, ktoré naplnilo môj život novou dimenziou. Pôvodne som to až tak nemyslela, ale vyšla z toho moja spoveď čo pre mňa korálky znamenajú - všetko a tiahnu sa celým mojím životom. Táto choroba ma dúfam nikdy neopustí, tešia sa znej aj všetci okolo mňa, však robím fajn darčeky.
Sľubujem, že už nebudem toľko písať, ale akosi som cítila potrebu podeliť sa s vami o lásku ku korálkam. Prajem vám všetkým krásne korálkovanie.Pomaranda
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásne vyznanie 
nech ťa pršteky a korálky poslúchajú 
Objavila som dnes jednu stranku, je tam dost navodov a veeeeela koralkovych zvieratiek
http://pagesperso-orange.fr/mk.perles/indexfr.htm