Časopisovník bielo-červený

Už dávno obdivujem diamantovú väzbu, no dlho som si na ňu netrúfla. Asi pred mesiacom ma syn obdaroval niekoľkými výtlačkami Zlatých stránok, čo ma nakoplo hneď ich aj „spracovať“. Listy som rozrezala na tretiny, z ktorých vznikli jemné ruličky. Asi sa budú hodiť aj na drobné výrobky (napr. zvončeky). No vtom mi napadlo, že pravá, košikárska „diamantovka“ spočíva v kombinácii šén („pásikov“) s jemnejšími prútmi. Za šény teda v tomto prípade poslúžila dvojica ruličiek bežnej hrúbky, na prepletanie „zlatostránkové“ jemné ruličky. Okrem toho som riešila aj farebnosť. Prestala som nasilu vyhľadávať nepopísané okraje, ktoré aj tak nakoniec narúšajú čierne, či modré plôšky a úmyselne som začala ruličky točiť textovou stranou nahor. Vznikla jednoliata, nerušivá vzorka, ktorá v prípade farbenia ruličiek v tmavých odtieňoch celkom zaniká. Výnimkou bez textu boli žlté ruličky, ktoré som omilostila napriek zopár oranžovým fliačikom. Potom ma hľadanie farebných kombinácií chytilo natoľko, že som plietla jeden časopisovník za druhým a asi som s tým ešte neskončila. Po častiach som ich sem nemohla vkladať, pretože som ich nevedela odfotiť novým mobilom (foťák nemám). Preto teraz tá záľaha, ktorú mi, dúfam, odpustíte.