Priekopník

Antoine od detstva túžil lietať. Už ako malý chlapec ležal na lúke a pozoroval vtáky ako si plachtia po oblohe. Odvtedy stále nosil v hlave tú myšlienku na svoje vlastné krídla. Dlho kreslil, vymýšľal a až keď vedel, že je všetko ako má byť, vošiel do kôlničky a tam si presne podľa svojich nákresov krídla zostrojil. Hotovým letostrojom sa najprv kochal, hladkal ho, ale len potajomky. Potom nabral odvahu a krídla si aj navliekol a nakoniec odvážne vykročil von na ulicu medzi ľudí. Niektorí ho obdivovali a veľa ľudí sa mu smialo. Ale Antoine si išiel za svojím. Vyliezol na najvyšší strom pri tom poli, kde ako malý sníval o lietaní. Vietor mu vial do tváre a pohrával sa s jeho šálom. Videl do diaľky celú krajinu a aj mestečko ako dlaň. Nadýchol sa, zavrel oči, skočil a....vzlietol.....Bolo to nádherné, ten pocit nedotýkať sa zeme.....DOSLOV: Keď otvoril oči, skláňala sa nad ním pani Priekopníková - jeho manželka, so studeným obkladom a ešte studenším pohľadom: Antoine, dúfam, že si s tými bláznivými nápadmi skončil. Stačilo! Antoine sa ľahúčko usmial na znak súhlasu, ale v tom zbadal cez okno na oblohe hviezdu. Oči sa mu zaleskli.....keby som tak mohol......