Žienky, napíšem Vám môj tohtoročný príbeh na tému Daruj sladké Vianoce.
Minulý rok som sa do projektu zapojila prvýkrát a navrhla som na odovzdanie sladkostí zariadenie Resoty pána Srholca v Podunajských Biskupiciach. Bol to ohromný zážitok. Tak som ich navrhla aj tento rok. Mama rada štrikuje ponožky, tak som ju nahovorila, aby zopár párov spravila. Mama ich spravila a ja som ich pri poslednej návšteve zabudla zobrať. Tak mi ich o pár dní priviezla sestrina kolegyňa, ktorá išla na nákupy do BA. Ponožky už teda boli prichystané. V nedeľu som napiekla medovníky a celá spokojná som očakávala od Marianky mail, kedy to vypukne.
V pondelok ráno v robote ma oblial pot - nebolo mi pridelené zariadenie Resoty, ale malý 10 ročný chlapec v BA. Nechápala som to! Ako je to možné? Ja som bola v tom, že keď niekto niekoho navrhne, tak automaticky bude pridelený tam. Nevedela som sa sústrediť na robotu. V hlave mi bežali myšlienky: čo bude taký malý chlapec robiť s toľkými medovníkmi? Keby som to vedela skôr, tak “poňúram“ doma synove skrine, či by sa niečo tomu chlapcovi nehodilo. Volala som nešťastná sestre, čo sa mi stalo. Ona už bola prihlásená viac rokov do tohto projektu a hneď ma vyviedla z omylu, že mi môže byť pridelený hocikto a keď som taká z toho nešťastná, aby som zavolala Marianke, či by sa to nedalo zmeniť.
Ešte hodinu som nad všetkým premýšľala a zrazu ma osvietilo. Že som ťapa, čo keď to takto malo byť!!! Možno ten chlapec (alebo jeho rodina) to potrebujú teraz oveľa viac. A čo sa stane, keď budem mať na darovanie sladkých Vianoc dvoch? Hurá, rozlúskla som to.
P. Srholcovi pošlem balík s maminými ponožkami a krásnym listom, ktorý mu napísala a ja odnesiem darček malému Števkovi. Večer som išla do obchodu a nakúpila som salonky na stromček, sladkosti, ktoré deti vždy potešia, trvanlivé pečivo. Volala som manželovi, či nemá nejaké “zvyšné“ kancelárske veci, ktoré by sa hodili 10 ročnému chlapcovi. Že večer prinesie. Ešte bol doma syn a práve sa balil na internát do Brna. Keď som mu povedala, že by som chcela nejaké veci pre takéhoto chlapca, tak mi povedal, že on cudziemu chlapcovi nič nedá. Zostala som prekvapená, ale reku prejavil sa syndróm jedináčika, tak to vyriešim inak. Neprešlo ani 5 minút a hovorí mi, keď som mal 10 rokov, vieš ako strašne som mal rád všelijaké dresy. Mal ich starostlivo odložené v jednej krabici. Vieš čo, daj ich tomu chlapcovi a jeden s tým tigrom mi ale nechaj na pamiatku. Ten bol jeho najobľúbenejší. Pozerala som ako puk. Čakala by som, že sa so všeličím rozlúči, ale že mi prinesie najcennejšie veci, to ma fakt prekvapilo. Až mi slzy vyhŕkli. Potom mi ešte priniesol termo tričká, jeho najobľúbenejšie rifle z čias, keď mal asi 10 rokov, ktoré mal tiež odložené a bežal na vlak. V stredu som to pobalila do 2 krabíc, zvlášť sladkosti a zvlášť oblečenie a školské veci. Dohodla som sa s. vychovávateľom, že vo štvrtok ráno to doručím.
Pri škole volám p. Krížovi, či by pre to mohol prísť na vrátnicu, aby to Števkovi odovzdal. Povedal mi, že posiela dole Števka a pani triednu učiteľku. Až sa mi roztriasli kolená. Otvorili sa dvere a v nich stála pani triedna a malý chlapec. Tak sa mi zasekol hlas, že som sa dokázala iba predstaviť a povedať Števkovi, že je to všetko pre neho a jeho rodinu, rozlúčila som sa, lebo to bolo asi dosť stresujúce nielen pre mňa, ale hlavne pre skromného malého Števka. Vonku som sa vyplakala a zrazu taký pokoj do mňa vošiel, ani to neviem opísať – TAKTO TO JEDNODUCHO MALO BYŤ!!!
PS:
A ešte aká náhoda. V stredu bola za mňou Zuzka Kofilka a medzi rečou mi povedala, že ona tento rok akosi zle poslala prihlášku, lebo jej nič od Marianky neprišlo. Tak som jej dala kontakt na p. Kríža a už sa s ním dohodla, že zajtra pôjde s ďalšou kamarátkou a odnesú darčeky na túto ZŠ aj ony.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ale je tam navigovaných 12 iných žienok, tak isto koláčiky budú mať 
a samozrejme, keby si napísala a chcela to zmeniť, istotne to zmeníme 
Začína to mailom na prihlásenie sa, že ste ochotní darovať cudzím ľuďom niečo zo svojho, vaše koláčiky, častokrát pribalíte aj viacej toho potrebného a končí to...nie, nekončí to
Vlak s láskou, nádejou, pokojom a vierou sa rozbehol!
Vďaka vám, ľuďom, ktorí boli ochotní zapojiť sa do nášho projektu Darujme sladké Vianoce, spoločne potešíme 42 konkrétnych rodín a 36 zariadení, krízových centier, dočasných ubytovaní, domovov pre opustených ľudí, zariadení pre bezdomovcov...
Prichádzajú mi maile o tom ako koláčiky posielate, zanášate a mňa každý jeden veľmi teší, pretože vidím že to funguje
Vlak sa rozbehol a ja vám všetkým prajem aby vás ten pocit hrial ešte dlho pri srdiečku...
Ďakujem moc všetkým.