Mám už takú skúsenosť, že nová vec do kuchyne nestojí za nič, ako tento lis na cesnak vyrobený z divnej zliatiny. Po prvom použití sa vylomí a môže putovať do koša. Zato poctivá vecička s ohmatanou, vyhladenou drevenou rúčkou kúpená na blšáku prežíva už netuším ktorú generáciu. Tá do koša nepôjde, ale tá kúpená v Tescu...
Komentáre
tak ja mám dojem, že teraz sa všetko vyrába len na dočasné použitie, aby sme si kúpili nové, a zasa nové, a zasa nové. neustály kolotoč. ale stará dobrá kvalita nás prežije 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
so všetkým spotrebným tovarom je to tak... myslím, že svetlé výnimky pomaly už ani neexistujú 
kedysi sa robili spotrebné veci poctivo, precízne, skrátka tak, aby vydržali na celý život, no... možno na polovicu života. robil ich väčšinou nejaký remeselník - dajme tomu Jožo z horného konca - ktorého všetci z dediny dobre poznali a on si za svojou poctivou robotou stál a hrdo sa k nej hlásil. takže musel sa všemožne snažiť, aby ho ľudia neohovorili... a nie ako dnes, keď je všetko pomaly na jedno, resp. dočasné, krátkodobé použitie, najlepšie z nejakého plastu a vyrobené anonymnými ľuďmi, kdesi v Číne... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mám podobnú skúsenosť. Lis na zemiaky. Moja mama mala celý život jeden (taký okrúhly). Veľmi sa mi páčilo s ním robiť. Krásne prelisoval všetky vložené zemiaky bezozvyšku. Ja, keď som si založila domácnosť, som si kúpila taký tvarom pripomínajúci 1/3 výseče valca. Hneď pri prvom použití sa poohýbali osičky - kĺbiky, zabezpečujúce pohyb. Navyše tretina zemiakov vyšla neprelisovaná spätne von popri lise a druhá tretina zostala na spodku nádoby neprelisovaná. Takže zemiaky celý život strúham na strúhadle.