Vonku chladno, už je po lete. A hovoríme si, poďme tvoriť. Je nato čas.
Vždy treba nejako začať a keďže u nás sa začína alobalom a bolo ho málo, ako prvé sme poslali nášho najmladšieho kolegu (52) kúpiť alobal :)...My ženské sme už raz také, radi sa nechávame rozmaznávať, bol jediným medzi nami, nezostávalo mu nič iné...Jednoducho musel.
Hneď po rozbalení alobalu nám išla práca od ruky, alebo od rúk...Namočili sme ich spolu s kúskami textilu - starých tričiek v zeleno bielej krabičke hmoty paverpol a postupne kúsok za kúskom obalovali stĺpik, podstavec aj telíčko Huga...